Stredoveká keramika
Repliky stredovekej keramiky – zväčša z obdobia 13.- 15. storočia. Niektoré (väčšinou väčšie kusy) sú vyrábané pôvodnou technológiou spájania z hlinených pásov do základného tvaru nádoby, ktorá sa nakoniec dotvaruje (obtočí) na pomaly rotujúcom hrnčiarskom kruhu. Táto technika sa bežne používala do polovice 15. storočia a charakteristickým prvkom je mierne nepravidelný tvar nádoby, hrubšie steny a charakteristický lom pri rozbití. Poháre a malé misky sú už vytáčané na pomaly rotujúcom hrnčiarskom kruhu z jedného kusa.
V hline je ešte dosť veľké množstvo ostriva, vďaka čomu dobre znáša tepelné šoky pri výpale, ale aj bežnom používaní v tej dobe – varení na priamom ohni.
Sú bez glazúry, vďaka čomu majú zo začiatku vyššiu nasiakavosť črepu a nie sú vhodné na dlhodobé uskladnenie kvapalín, ale v tej dobe plne vyhovovali hygienickým normám. Nasiakavosť sa časom používaním sama zníži tým, že sa póry v črepe zanesú organickým materiálom – stačí si uvariť mastnejšiu polievku, v pohári vypiť hustý čaj, pivo alebo mlieko. Nádoba či pohár získajú svoju arómu, ale pri dobrej starostlivosti – umytí a vysušení po použití, to nie je až tak na obtiaž a škodu.
Keramika je vhodná na dekoráciu, aranžovanie sušených kvetín, či priamo na používanie v stredovekej kuchyni – dotvorenie expozícií, šermiarskych vystúpení, či hostín. Svojim tvarom a farbou získanou výpalom v poľnej peci vykurovanej drevom má nenapodobiteľný originálny ráz, ktorý sa nedá docieliť výpalom v bežne používanej elektrickej peci.
